Myslim tym jeho, moju chybajucu polovickum zivotnu lasku , priatela..., ktory sa ktoviekde flaka, namiesto toho, aby si ma konecne nasiel a sedel pri mne a bez slova pozoroval zapad\vychod slnka; aby nechybal na mojich fotkach z hor, lyzovaciek a vyletov po okoli,;aby ma obcas prekvapil; aby som mohla zabudnut, ako sa opravuje zachod a kvapkajuci vodovod; aby som aj ja uz konecne mala nejake fotky z ciest (nie len ti druhi, lebo ja ma dobryfotak a dobre fotim); aby mala s kym konzultovat, co bude nas dalsi krok a mnoho ineho viac a menej doleziteho.
Moje (ne)racionalne a (ne)realne odovodnenia, preco som stale singl to rozvialo ako jesenny vychor opadane listie. Musim si priznat, ze ma to obcas privadza takmer az k sebalutosti.
Pochybujem, ze dotycna si vobec uvedomila, co TO so mnou spravilo. Cerstvo vydata moslimka sa ma pravdepodobne nepokusala dorazit, ked vyslovila TO "Lutujem ta, ze nemas priatela". V povodnom zneni:"I pity you, that you don't have a boyfriend", mi to znie este horsie, ako v preklade.
A co s tym spravim? No, sama asi nic.
No nestazujem sa. Lietam si po svete, robim co chcem, idem kam chcem, ziadne kompromisy..., ale uz ma to pomaly prestava bavit.