Jana Kolouchova
Camino
Raz dávno som bola ako Kindermädchen v rodine, ktorá pred Veľkou Nocou chodievala na púť do Mariazellu. Išla som s nimi. To boli moje prvé pútnické kroky. Asi tam som počula prvý raz o púti do Santiaga de Compostela.
Na to, aby som sa podelila som svojím pohľadom na svet a pocitov z neho rada využijem a použijem tento blog. Nejde o nič veľké, prevratné, len mám nutkanie to zverejniť. :-) Zoznam autorových rubrík: Camino, Co noveho, Súkromné, Nezaradené
Raz dávno som bola ako Kindermädchen v rodine, ktorá pred Veľkou Nocou chodievala na púť do Mariazellu. Išla som s nimi. To boli moje prvé pútnické kroky. Asi tam som počula prvý raz o púti do Santiaga de Compostela.
Už dávno, pred siedmimi rokmi, sa k nám do rodiny dostala jedna malá gulička. A netušili sme, čo z nej bude. Postupne sa to krystalizovalo...
Dajte mi niečo zorganizovať a ja prekvapím. Zvyčajne samú seba. A niekedy aj okolie.
Je to vlastne otázka, na ktorú je celkom ľahká odpoveď. Bývam doma. Ale kde mám „doma“?
Tak, to je asi najčastejšia reakcia, ktorú zo seba dostanem, keď je na pretriase naša rodina. Aby som bola prednejšia, naše historky a histórie. Nie je to veľmi často, lebo sa s nikým s tej veľkej rodiny veľmi nestretávame a aj naša blízka rodina nežije 5 km od Bratislavy.
Skoncilo sa to uz pred tyzdnom. Vsetky dopravne znacenia, zabrany, smerovky a policajne posily zmizli z mesta, ale oni su este stale tu.
Mam svoje muchy. Ked si spomenate, tak jednou z nich je kniznica. Ale to ma malo spolocne s tym, s cim sa priznam teraz. Som totiz neschopna si spravit vo veciach poriadok a pritom by som ich mala strasne rada presne podla velkosti, castosti pouzivania, tem, ktorych sa tykaju...
Kazdy mame svoje miestecko, Zacnime doma pri stole zasadacim poriadkom. Zvycajne sa najde moje miestecko, ktoreho existenciu toleruje aj najblizsie okolie aj v byte, dome alebo zahradke. Svoje oblubene mozeme mat aj v mieste, kde byvame, na Slovensku, v Europe, alebo aj vo svete.
Vratila som sa na niekolko tyzdnov domov do Bratislavy. Naplanovala som si stretnutia so znamimi a hlavne s kamaratkami. Za ten cas co som sa flakala po svete sa toho u nich dost zmenilo. Najma priezvyska, pocty clenov ich rodin a zachytne body, podla ktorych sa orientuju.
Ocitla som sa v centre diania. Keby hocakeho! Ale hned svetoveho!
Vsetky kniznice nenavidia a zaroven miluju citetalov ako som ja. Nenavidia preto, lebo zapozocane knihy vraciam pravidelne az po pol roku a viac, a miluje preto, lebo poctivo platim vsetky upomienky a pokuty za oneskorene vratenia.
Zacala som si s Dzimom. Stretavame sa zatial len sporadicky, ale planujem sa stretavat pravidelne. Aspon kazdy druhy den, ked som sa uz aj kvoli nemu prestahovala.
Odkedy mame zimu, od 1.6., musim sa mat stale na pozore, aby som nahodou nezmokla. Prekvapivo mame posledny tyzdne krasne pozasie (slnecno, skoro bezoblacno, ale vetrisko). Ale tyzden predtym..., to som ani netusila, kolko druhov dazda si zatiahnuta obloha moze vymysliet.
Jo a mam to! Zastihlo ma to absolutne nepripravenu. Z nicoho nic ma to zasiahlo ako blesk z cisteho neba. Pred ocami mi prebehli tie nezabudnutelne chvile, ktore som prezila sama a v duchu som si vravela;Tak by som si priala, aby si tu bol so mnou.
Uz od vianoc som vacsinu casu straveneho pri pc surfovala po strankach podobnych tejto www.dpreview.com a premyslala a porovnavala. postupne som sa dostavala od Moj dalsi fotak bude Canon PS S3 IS, cez mozno si kupim kompakt inej znacky s dobrym zoomom, povedzme Olympus SP 550 a tak mozno by stacilo kupit si digitalnu zrkadlovku zo sekaca az po kupim si Pentax!
Ked si oblubim nejaku restauraciu, mam navod ako sa spravat, aby sa mi dostalo prvotriednej obsluhy, zapamatal si ma aj posledny kuchtik a najvacsi sef bol moj kamarat. A este cosi navyse.