Tak som sa len prednedávnom dozvedela, že mojím štýlom čítania kníh "prestanem-až-keď-skončím" vôbec nie som v rodine rarita. Babulinda mi začala z ničoho nič rozprávať, ako jej mama dokázala prebdieť celú noc pri knihe a na druhý deň ju vôbec netrápilo, že nemala pripravený obed pre manžela a deti a sliepky neboli pustené z kurníka ani na poludnie. Hlavná vec, že sa všetko dobre skoncilo. A čítala asi rada. Ako detsko si pamätám na tú ich ohromnú knižnicu v kamenom domci na Hlubokej.
Keď som začala premýšľať nad tým, odkiaľ sa asi vzala tá moja túžba cestovať, myslela som si, že je to priamo po otcovi. O ňom som vedela, že rád a veľa chodil na čundre s kamarátmi, ale nevedela som, že aj dedko Hába sa dal zverbovať na vojnu, aby videl svet, a že starenka ešte ako dievča išla na skusy za veľkú mláku do Ameriky. Vraj trikrát. U nás sa traduje, že naposledy sa pohádala s frajerom (starečkom), a kvôli tomu nestihla vlak, a tak neskončila ako cestujúca 3. triedy na dne mora aj s Titanikom. Dobré, nie?
Že som cholerik? Jednoznačne je to dané geneticky. Ale má pocit, že to preskočilo jednu generáciu. Nemohla som to do nikoho odpozorovať. Na nič podobné si ani z útleho detstva nepamätám. Stále mi húdli do hlavu, že aj keď má človek zlú náladu, alebo sa kvôli niečomu hnevá prípadne trápi, nesmie na sebe nič dať poznať. Veď kto to kedy videl, ako vravievala stará mama. Ale stará mama sa vedela dobre naštvať! Mám od mamy, že občas len tak lietali veci zo skrine a rinčali pribory pri obede, a poletovali triesky a piliny v šope, a bola tichá domácnosť s hlasným zatváraním dverí. A to mi, predpokladám mama ešte všetko nenabonzovala. Alebo by som to mala po dedovi Kolouchovi?
Aj talenty som mala po kom zdediť. Len škoda, že nie som veľmi cieľavedomá a vytrvalá. Dedko Veselka hral na husliach, klaviri, flaute, spieval a hudbu aj vyučoval. Teta Baba, podľa krtsnej mamy "šibnutá Hermína" zase maľovala. Dedko Hába sa na tej vojne naučil chorvátsky a ak by zostali na Piave dlhšie, tak by rapotal aj plynule taliansky.
Už teraz sa teším na svoju návštevu u babulindy. Konečne sa dozviem, ako to vlastne bolo za vojny so strýčkom Karlom.