Toto sa so mnou taha uz od mojej prvej vypozicky. Pamatam sa, ze to bola drobna cierna knizka s Ezopovymi bajkami. Bolo to v druhej triede na ZS a este som nebola zazrana do citania. Bajky som teda pozocala kamoske Kike a celkom som na nu zabudla. Asi po mesiaci sa u nas zastavila teta Marcela a vratila ju mame. ako naschval na druhy den mi prisla prva upomienka. Aj ked som knizku vratila az po riaditelskej, mla som z nej precitane len tri bajky. pokutu som zaplatila a kniznica ma nevidela skoro 10 rokov.
Ale na gymply bolo treba uz aj nieco viac. na povinne citanie uz nestaciala kniznicau starej mamy. (aj ked som bola vzdy milo prekvapena, ze pri pozornom preberani knih sa tam naslo vzdy nieco na svetovu aj domacu literaturu.)
Zacala som sa zaujimat o cestovanie. Tak som zacala "cestovat" do kniznice.
Zacala som sa zaujimat o "papierove" rucne prace. Pre inspiraciu som si chodila do kniznice.
Zacala som chodit na vysku, tak pre "vedomosti" som si chodila do kniznice.
Pritrafilo sa steniatko, tak som si tam zasla pre vychovne typy.
A co som dostala od kniznice? Upomienky. Obcas len prvu, ale dopracovala som sa az k riaditelskeja a k oznameniu o pripadnom sudnom konani. napokon som dospela k tomu, ze asi financne unosnejsie bude, ak si vsetky knihy, ktore sa mi pacia, alebo ich potrebujem, budem kupovat.
Doma sa to este dalo zvladnut. Ale tu v Australii, kde novy paperback v knihkupectve stoji na 89% viac ako 20 babiek? OK. Su tu aj sekace a charity shopy, kde sa da po zdlhamom hladani nieco najst. (nieco co zvladne aj moja anglictina a moj zaujem). ale na to nemam vzdy dostatok casu.
Takze som sa zapisala do kniznice. Vravela som si, ze predstava platit pokuty v dolarkoch ma prinuti vracat vsetko vcas. Jo..., ale len prvu vypozicku. dnes som sa dopracovala k osobnemu rekordu. 256AUD za 4 knihy.
Pravda je, ze ak by som to mala zaplatit, tak sa tu tym nechvalim. Dobra teta knihovnicka to stiahla na dvojcifernu sumu zacinajucu jednotkou.
Takze poucenie pre dnesok: Zvyk je draha zelezna kosela.